Hlavne menu We are sorry, but magazine AMMO is suspended. Here is just read-only access to the articles archive. Some features are removed because they were outdated, pointless in read-only (voting and pools), or it was missused by spammers (comments) etc. Now the webpages aren't maintained so when something will get broken most probably it won't be fixed at all. If you liked our magazine then please make donation with paypal so we can pay for traffic on this server.

TOP Básne
01 Prečo? 53 bodov
02 Mirka a jej básne 36 bodov
03 Sny 21 bodov
04 Sedem divov svetla 19 bodov
05 Najväčšia túžba 13 bodov
Najnovsie clanky
Kvalitné služby podľa skúseností iných - TopSlužby.sk
LOTR - Dve veže - Parodia - Scénka 2. časť
Neverwinter nights
Children Of Bodom-Hatebreeder
Kult Duny - 6. časť (Bonus)
Kult Duny - 5. časť (Filmy, Hry)
Dobré ráno. (morc certa, hora incerta...)
Kult Duny - 4. časť (Knihy 2/2)
Stretnutie Spoločenstva Tolkiena
GRAVE DIGGER – Knights Of The Cross
Kult Duny - 3. časť (Knihy 1/2)
Kult Duny - 2. časť (Pojmy)
Kult Duny - 1. časť (Úvod)
LOTR - Dve veže - Parodia - Scénka
Jackass
Vsetky clanky
Airsoft - Specnaz [4 clanky]
Básne [6 clankov]
Mirka a jej básne
Najväčšia túžba
Prečo?
Sedem divov svetla
Sny
Fantázia [4 clanky]
Filmy a DVD [51 clankov]
Hardware [10 clankov]
Hry [170 clankov]
Hry, návody [6 clankov]
Hudba [8 clankov]
Internet [7 clankov]
Knihy [6 clankov]
O AMME [4 clanky]
Pandemonium [10 clankov]
Poviedky [14 clankov]
Programy [18 clankov]
Rôzne [8 clankov]
Technické [3 clanky]
Úvahy [8 clankov]
Výuka [50 clankov]
Zábava [5 clankov]
Zdravie [15 clankov]
Celkovy pocet clankov: 407
Amosové básne 
Básne | Dna 7.6.2001 | Amos | 20 znamok, priemer 2.00 | 6826 videni | 318 WAP videni


Tichý motýľ
Aká to bola čudná láska
taká tichá ako to povetrie,
len sa ďalej kĺzať ním,
len si ďalej hľadieť do očí
len sa rozplakať nad vlastnou hlúposťou
len si tak potichu čosi rozprávať o toľkej kráse.

Len sa nemôcť dotknúť nehy
Len si vziať život pre nič
ktoré bude nasledovať
Také tiché bolo to povetrie
také, ako otvorená rana.
Ako keď zistíš
že to bolo už dávno na dlani osudu vpísané

Už sa mi to dávno nerýmuje,
už my iba divné veci chodia po mysli,
už to nemám ani ako ináč povedať,
som celkom iný ako tí ktorí sa s tebou vedia rozprávať.
Keby to pomohlo tak napíšem najkrajšiu báseň na svete.
Keby to pomohlo tak vkĺznem za hranicu skutočnosti.
Keby tak niekam odletel ten tichý motýľ.

Ticho, tichúčko
Tak prenádherne prší
tichúčko, že tichšie ani nemôže
len aby ťa nezobudil
zo sna sa krásne usmievaš
toľká nežnosť zase premôže
opäť si víla
a ešte krajšia
vždy krajšie sú ženy od lásky
už dávno nemám otázky
večne ťa tuším
na rozhraní srdca
už nikdy nebudem môcť zabudnúť
spaľuješ ma až do konca
až do zamrznutia duše

Sviatočný deň
Dnes je zvláštny deň
určite sa stalo niečo úžasné
kvety zo stromov letia
a šteklia na tvári
slnko sa ani usmievať nemusí
také je rozžiarené
letmé mávnutie krídel
a sú znova tu
kŕdle divých husí
tá šedá ulica je dnes nejaká zvláštna
nikdy som si ju nevšímal
ale dnes je rozjasaná
len sa tak chveje vzrušením
všetci sú usmievaví
akoby čosi tušili
Dnes je zvláštny deň
už slová opäť nemám
veľký sviatok,
moja milá píše:
"Krásny deň ti želám."

Kolotoč
Aj tichá je aj kričí
akoby sme sa
rozprávali v plači
a nechápali čo je podstatné

Všetko tak rýchlo odchádza
tak závratne
až sa hlava z toho roztočí
až jej hviezdy letia do očí
až to skoro stačí
je to priam úchvatné

Boli sme na kolotoči
až mi prišlo trochu zle
bolo to už celkom v noci
- ten úsmev jej
úžasné
jej ústa boli úžasné
aj chceli niečo povedať.
V reflektoroch nad hlavami
červený kolotoč
len sa smej
- stále a bez prestania
točí sa a točí

Končí sa noc
Svieti u mňa svieca
ako v izbe samovraha
rozdeľujeme sa
už mi nič nepomáha

Noc je dnes nahá a voňavá
z nejakej veže padá zvon
všetko sa so mnou zahráva
v hlave hrozný presvedčivý tón

Končí sa noc
svieca dohára
- ráno idem do Raja

Smutný deň
Smutný deň
nad mestom sa zmráka
smutný dážď prší na neho
smutný čas ma zase čaká
smutná chvíľa smutných príbehov
smutné veci po mysli my chodia
a mlčím
dnes snáď mlčí celý svet

Len jedna bledá dievčina
vlastne dokonalá žena
rozpráva a nevie,
že celú večnosť padáva
hlboká, modrá voda do mlyna

Všade rozliate rieky
ako rozplakaná krajina
bledý mesiac na mňa svieti
bledne, zhasína

Je mi smutno
nie, vlastne sa teším
vlastne neviem,
ako by som nežil

Ktovie prečo práve ona
odvtedy nik iný nieje na zemi
všetko som jej položil k nohám
celkom nič som si už nebol odložil
ani kvapôčku slzy nie
ešte som však príliš na to hlúpy
aby som si jej úsmev zaslúžil

Jednostaj čosi spomína
Už neplakáva
na miestach kde si chodila
už nestojí v tieni
ani na výslní
už iba oddýchne si
a dlho spomína

Už nikam nepôjde
už nič nieje známe
možno sa ešte stretneme
no možno sa nespoznáme

Tak je tu všetko studené
na miestach kde si chodila
stále kráča dookola
jednostaj čosi spomína
a čaká
čo je súdené

Len jeden bozk
Len jeden bozk
a nič viac nepoznať,
už mesiac nebude nám v splne
aj hviezdy zhasnú
nebudem sa s nimi rozprávať.
To som sa bál,
keď nebol som kde som stál
kde je život rozsypaný
po rukách, jej dotykov
v tých hustých tmách
vidieť bolo svetlo
no nemôžem sa vraj
láskou oklamať
Ešte raz vidieť krásu,
len jeden bozk
a nič nepoznať


Vraj si sa pomýlila
Vraj si sa pomýlila
a v tom slovku bola celá kniha
plná odpovedí na všetky otázky
či to naozaj sme teraz spolu
či sú to len v mojej hlave
také pekné obrázky
nie asi neboli sme
vraj si sa pomýlila,
tak ja si ich odložím
všetky rýchlo do tašky

Hviezdy
Na nebi zvodne hviezdy svietia
a my tu dole
sami, v sebe uväznení
bojíme sa že nám nepovedia
že my sme tí vyvolení
čo budú raz slobodní
čo budú raz kráčať
pretože už nebudú sa báť
pretože už niesú sami
A hviezdy naozaj šepkajú:
"Sme s vami"

Ohne
Možno je to nevhodné
možno sa opäť mýlim
ale
stále myslím na ohne
čo v diaľke niekto zapálil
len preto
aby potešil moje srdce
a možno ešte preto
aby nezablúdili pútnici


Ešte si ma asi mýlia s človekom

Ešte si ma mýlia ľudia s človekom
keď som sa za vás schoval
ešte si mýlia seba s oblekom
keď ho tak utešoval
Ešte si ma mýlia ľudia s človekom
no ja som vánok
čo preháňa vo vlasoch
ja som hviezda
čo svieti vám do okna
ja prechádzam sa po lúkach tak,
že o tom ani kvietky nevedia
Tie ľahké dlhé slová
- je to naozaj človek?
nie je to len prázna duša
čo sa za ne opäť schová?

Ešte si ma mýlia ľudia s človekom
ešte som to nikomu nepovedal
to čo zajtra ráno za riekou
Zajtra už poviem,
že nikdy som neľutoval

Ešte si ma asi mýlia s človekom
keď som sa tak bláznivo zamiloval

Ešte verím
Ja zabudnem, všetko v čo som veril
ak budeš si to želať
ak mi dáš kúsok svojho neba
ak mi dáš kúsok dotykov svojich dlaní
ak mi dáš kúsok snov
ak mi dáš kúsok svojich prianí.

Veď ja už vlastne
verím iba v teba.


Kam pôjdem?
Chlapče tak už máš všetko
čo treba k životu
a práve teraz je to také ťažké
ešte stále detstvo po boku
ale, dni už také krátke
tak sa bojím
ach, aká je len krásna.
Kam pôjdem? Domov?
Mamička!


Sen
To už nieje ani sen
to je skôr prebúdzanie
veď ešte mám slzy na tváry
ešte teraz ma jej úsmev popálil
ešte stále sa mi zdá,
že to naozaj sme išli sem.

To nieje možné, neverím
to nemohol byť iba sen!


Zima
Musím ísť tam, tam do tej zimy
kde zvonia podkovy koní
a rolničky na saniach
to bude sneh, to sa bude bežať
až zima celá začne spievať
už viac nebudem sa báť,
pretože mi to brezy pošepkajú
že ľudia majú sa radi
že dokážu ešte milovať
to až vtedy začne noc
keď vzduch zmení sa na pieseň
to sa budú čudovať,
keď svoje srdce pred nich položím
to sa začnú smiať,
už iba dobré môže sa stať
ale ja sa začnem smiať až potom,
keď nadránom k tebe
domov pobežím.

Stále dúfam
Stále dúfam,
že raz prídeš ku mne
celkom sama
taká sama
až bez seba
a až potom budem môcť
zastať si pred tebou
a objať tie dievčenské ramená

Mám jedno srdce pre teba
Boh mi dal jedno srdce a povedal:
"Dávaj si naň veľký pozor
je to všetko čo ti môžem dať,
aby sa ti nezlomilo."

Láska točí všetky veci naopak,
v horiacej svieci
miesto ohňa prší mrak.
Mám iba jedno srdce pre Teba.
Je to všetko čo ti môžem dať.

Strašne ďaleko
Lebo si veril, že čo má sa stať
stane sa
tak ako keď padali nebesá
a ty musel si rovno stáť
pritom taký prudký to bol pád
až vyhŕknuté slzy z očí
zaraz skameneli
chcel som sa usmievať
no musel som sa báť,
keď tvoje dlane strašne ďaleko
a nenávratne odleteli.

Tak povedz
môžem sa ešte hanbiť pred tebou
či je to už všetko jasné

Prebodnutý bielou ľaliou
Prebodnutý bielou ľaliou
a ústami
a tichom,
keď bol s ňou

No strácať sa mu ešte nedarí
svoje túžby
i svoj život
ešte ich nosí v pletenom košiari

Ach, keby dnes tak zmizol
a nebolo ho viac
a nič nevidiac
len do pery by si ešte hrýzol
a zabúdal
a strácal sa
tak ako sa stráca v láske,
ako keď nemáš nič
a chceš dať všetko
tej najkrajšej,
najkrajšej kráske

Aspoň dúfať keby mohol prestať,
ale to nedokáže,
tak aspoň: zaspávať
a spať
a odchádzať
a umierať
no dokážem len nespať,
a myslieť na Teba.



Ako je pekne v parčíku
Ako je pekne v parčíku
tak ticho a čisto
aj slniečko ešte svieti,
i keď už menej isto

Však stále chýbajú mi tvoje piesne
no pánbožko opäť ma uistil,
že spolu sme i keď niesme

Aký rozosmiaty pohľad
Taký rozosmiaty pohľad
málovravný, ako predtým
zastaviť sa? Poklebetím?

Aký rozosmiaty pohľad
Nevidím a že som slepý,
no ale je tu krásne
aj ticho už hasne,
myslíte že nenaletí?
Že nedívam sa,
že som slepý?

Ušla mi, a z oblohy
len zľahka som sa dotkol
padol som na tvár
asi som sa potkol
bo už nedívam sa pod nohy

My, Všetci
Akoby sme mohli zastať
na okraji priepasti?
Keď sme už tu, tak teda ďalej
nesmúťme pre bolesti

Krásny lístok javoroví
tam v diaľke sa kolíše
keď sme už tu, tak teda ďalej
aký zrazu silný sme

Na radostný kvet, práve sa čaká
a čo nečas a čo ťažkosť aká
my ten kvietok prinesieme
a just, a nech sa zmráka

Oj, veru smiešny sme
tak detinsky sa bavíme
však všetci sú šťastný
tak zabúdame na dni

Dlho sme spali
ešte dlhšie sa hrali
teplo vlieva sa nám do žíl
i keď pánko zimu vôkol zložil

Ej, teplo je teplo
červené líca v mraze
čajíkom si pripíjame
že všetci sme - a všade


Taška na sny
Neha po úsmeve
nesmieš sa báť
mám telo rozochvené
bojím sa
až do hĺbky drene
mám tvoje srdce vyryté
až mi praská hruď
tvoje dlane nakreslené
na svojej dlani mávam
dotkni sa ma
zo sna ma buď
lebo sa bojím, sna,
keď lásku nerozdávam,
ako nám cesta uniká
ty si krajšiu pieseň zanôtiš
v prívale smiechu ma utopíš
budem vodník s dlhými vlasmi
aj keď vody sa toľko bojím
raz svoje pery navlhčíš
až budeš trochu horúca
mám v ruke tašku na sny
a v nej, tvoja krása chvejúca


Snehobiele perie
Ako bez vôle sa hrajú
a nezbadali pád
popred oči padá anjel
jeden za druhým

Pod nohami perie
ticho počuť - rád

Jeden obraz bez brehov
nielen jeden rok tu bol
zapálili požiar nádeje
vietor ten ho ďalej zaveje
popálil im tvár,
nikdy viac nepozrú sa na seba
beztvarý čas, nekonečne chmár

Padla rana na čelo
život, prestať, bolelo
dúhoví strom na dlani
podávam ho
bolestne znejú fanfáry


Farebný motýľ
Smiech a smiech a tisíc krát
smútok, motýľ počul rád
na druhý kvet odletel
zelený dom čo som chcel
nepomohol, nevedel

Nedomyslieť do konca
slnko, kráčajúci kvet
hľadal som ťa po nociach,
topiaci sa svet

Čierna mačka, ťažký dážď
tvoj smiech a tisíc krát
smútok, motýľ počul rád
neodletel išiel spať

Letný dážď
Ten pravý letný dážď
zobudil nás
ten jemný letný dážď
rozosmial nás
ten pekný letný dážď
ochladil nás
ten hustý letný dážď
zamotal nás
ten mrazivý letný dážď
zastavil čas


Opäť sa strácame
Utíchlo jarné svieže lístie
opäť to leto
ťažšie vidíme si do tváre
teplo je vábivé, to preto

Prechádzať sa v dennej páľave
všade veľa priateľov,
ale ten príjemný vánok
v rannom chlade
bodá ma do duše,
ako tvoje dlane

Spomienky nedajú snáď spať,
keď večer dážď sa ozýva
dúfam že uverím už snáď,
že to krása je tak mámivá

Chcel som len prispieť
k všemožnosti sveta,
krásna, že radosť predsa lieta


Tušenie
Aj keby čokoľvek sa stalo
aj keby čokoľvek priniesol deň
vždycky sa to zdá tak trochu málo
akoby stále to bol iba tieň

Tieň čohosi, čo v diaľke sa marí
len taký pocit, zvláštny sen
a z neba opäť sypú chmáry
v ovzduší čosi sa vznáša,
taká známa chuť, taká slabá len

A nedá sa spomenúť
lež ani zabudnúť sa nedá,
ako známy človek,
avšak celá bledá
tá spomienka čo vanie sem

Život
Minulosť na čelo si bije
čo sa to stalo
všetko, nič
zaprášené histórie
a čo teda ostalo
snáď len záznam
v hrubej skautskej knihe
potok všetko odplavil
a my, dnes už sme iní
sme zmesou života,
ktorý sme dostali
teraz, steká nám po tvári

Ale kam sa to pozerajú
sem? To asi nie
Život...
tak predsa nás neminie


Za Vami kdesi
Zrejme iný sú tu pre lásku
i keď niekto šepkal ticho
a cudzími slovami,
že to iba zlý sen
zdá sa mi
Lenže, ako sa zobudiť
mne stále sa vidí tak
zrejme iný sú tu pre lásku
a ja celkom naopak
tam niekde vzadu len
tam za vami kdesi


Tam kde rastú drobné kvietky
Tajomnosť sa v krásu zahrala
a to vtedy ešte nevedela,
že tak zvláštne je do Raja

Dve cesty čudesné
spolu sa splietly
a aj umrieť
to je veľmi veľa,
keď už teraz sme sa stretli

Cesta lesom
Akoby nestáli sme ešte na prahu
na prahu poznania a tíš
ešte stále máme chmúrnu náladu
a pozeráme kadiaľ ďalej ísť

Teraz večer v tráve ležíme
útočíme prázdnom na ticho
aby nestalo sa, že sa mýlime
no bolo počuť, ako som si vydýchol

Zo stromov padá ti voda na vlasy,
ale už neprší, to je jar
rozprávaš a pri tom tichá si
iba slabo vidím tvoju tvár

Pevnosť v diaľke sa zjavila
hmla zakrýva jej presný tvar
akoby náhodou si sa usmiala
a ja tak veľmi, veľmi som sa bál

Náhly nával do duší
čo povieš,
keby teraz som sa rozosmial?

Veľkolepá sála
Prečo sa od smútku netočíš
na konci baletu
rozdali hebkú tíš
s lístkami za vetu

Neplačte to nie je smútok
bolesť sa rozpila,
keď už nebolo kam
vrátiť či nevrátiť
asi neuverila,
že musím preskákať
tisíce strán

Svetlo už zhasína
petrolejové lampy
točíš sa nevinná
prázdna sála sa vyníma
toľko bolo v tom hamby

A to všetko Ja, sám

Prišiel som sa smiať
Načo sa mám na blázna hrať,
keď ráno chcem vstať a stále sa smiať
načo mám na trhu, v rade stáť,
keď môžem neveriť a predsa počúvať

Načo mám klamať, hlúpo sa tváriť
a stále rozprávať alebo stáť
načo sa snažiť, že ráno chcem vstať,
tak strašne, strašne chcem spať

Môžete neveriť a hlúpo sa hrať
ja poviem tisíckrát, že mám vás rád
veď prišiel som milovať
a nie sa báť

Nechcem už zametať storočný prach
ani sneh hviezd aj keď mám ho rád
chce sa mi plakať, tak načo sa smiať
načo sa tváriť, že je to tak

Načo mám klamať
snáď príde niekto čo zmení čas?
áno kráčam
mám tisíc a jednu zívajúcu ranu
a budem sa smiať


Kde je starý svet?
Spomenieš si ešte na ten svet
ja zmením farbu tvojich očí,
ak veľmi budeš chcieť

Že bol plný tisíc svätých nocí?
ako často za deň kvitne kvet
a koľko ich zjedia vlci?
ani jeden, vlkov niet


O prázdne
Vysnívaná báseň o nehe
tak romanticky tancuje,
keď ukladáš taniere
a srdce ťa spaľuje

Jedna pekná slečna
ponúkla mi svoje telo
nebolo to ďaleko
len od večera do rána
a aby to tak dlho nebolelo
odpili sme spolu z pohára

Ešte ráno sa mi temno
pred očami skrývalo
a netuším či tvoje telo,
či sa mi to len snívalo

Ani usmievať sa nemusela,
keď jej vlasy padli na pery
prezlečená za anjela
ticho vlietla si mi do cely

Ako by aj nie?
To nejde o svet
to nejde o činy
dôvody niesú
sme sami,
nevieme príčiny

Neviem či sa lietať ešte oplatí
povedal syn svojmu bohu
načo sú ti teda návraty
keď túžite byť spolu

Akoby aj nie,
keď duša rozptýlene mlčí
a všetko čo tvoj rozum vie
je, že často vyjú vlci



Bolesť spáča
Spojená so svetom
učíš sa byť,
učíš sa vravieť prečo,
učíš sa skrývať,
že nebolí

Či bolesť srdcu neverí
a pomimo nej kráča
či to len bohom spláca úvery
a potom ešte raz ich spláca

Čia si ty bolesť, mňa či jeho,
keď do príbehu kráča
či nás len klameš pretvárkou
za nevedomosť spáča?

Ako kolotoč sa točíš nad hlavamí
a motáš hlavu našich ľudí
zasypaný svetielkami
čo ťa každé ráno budí


A bolo včera
Ideš sa prejsť?
Či to už včera
bol nato čas určený?
Koľko je dnes,
a koľko veľa,
kde sú tie krásne večery

Rozprávaj, ešte rozprávaj
ešte chcem počuť dnešný deň
než príde noc a povie vstávaj,
než prekryje môj vlastný tieň


Prekrásne smutné oči
Zrodený tak, ako život
tak, ako báseň bezmenná
rozpovie tvoju všednosť clivo
veď len, preto je stvorená

V tvojich očiach, o milosti
skrytý smútok číta,
sťa slnko od radosti
rozpitým pohľadom videná,
ako divá srnka dúfa,
a odhaľuje ramená

Načo sa vracať,
keď veľký mesiac
rozžiari túto tichú noc
no nevládze, ani prestať,
ako poprosiť o pomoc

Tak pekný deň a nová smutná noc
bezsenný čas o prázdne
viera sa stratila z hladiny studničky
ostalo milovať o kráse sen,
rýchlo pohladiť, napojiť koníčky
a nechať prítomnosť, opantať tieň


Rozprávka
Snehulienka, Snehulienka
rozprávaj mi rozprávku
o nebi a o svete
čo nepozná pretvárku

O belasých jasných mrakoch
o letiacich vzácnych vtákoch
o domci na stračích nohách
o priateľoch, o slobodách

O živote, o smrti
a že sa pekne držia za ruky
o lesoch a o dolinách
o skalných, tajných prepadlinách

O rose v tráve, o znamení
o láske a o prameni
o krištáľovom,
- ešte nepramení
to preto lebo čaká
na silného draka,
kto by to bol povedal,
a o človeku,
ktorého to láka.

Nepochopiteľná tíš
Tíško spi a tíško snívaj
do noci sa dlho dívaj
nie, neprichádza odplata
to iba hviezda, spadla do blata

Nepochopiteľná tíš
no netušíš či iba sníš
vidíš, ešte neveríš
a všetko je bez zábran
tak hlučná tíš, tá biela pláň


Túženie
Sníva, stále o nej sníva,
vysníva si ju až dokonca
usmiatu, prekrásnu, hladením,
čo tak plne splýva
bláznivým, bláznivým túžením

Nevpustí nič,
tá túžba spĺňa
žiadosti, akým páru niet
zmieta sa v mámení
krásna býva
v srdci planúcom, plnom liet

Podišla k nemu, usmiala sa
"...tiež som ťa hľadala", zoberie ho za ruky
"tak poď", povedala
"už budeš šťastný naveky"

Obrázky
Písal som pri sviečke na papier otázky,
prečo nám svet nepodá obrázky
priezračnej bystriny, kruh ľudí v radosti
vánku čo pohládza, lásky nie márnosti

Vtáčik zaspieval, priletel na jabloň
vánok sa pohrával s hlávkami púpavy
prešiel som jazerom,
ohníček zapraskal,
prešla si po tráve, nebolo únavy

Opar šťastia
Akoby, len ticho na mňa dýchlo
rozplynulo sa dávne mámenie
no všetko nedialo sa rýchlo
odkiaľsi čuť tiché ľúbenie

Rozpráva tak, akoby len hmlisto
nepokojnosť prešla na stráne
všetka váha sveta, isto
rozlieva sa v časnom opare

Prikladá mi svoje ruky na tváre
no cítiť ich je ešte občasné
opar, ktorý šteklí hľadané
šťastie tvorí v mrakoch na brale

Pohľad čo sa práve naskytá
objíma srdca každý kút
a človek si naň trocha privyká
zbavuje sa svojich ťažkých pút

Pochváliť sa svojej láske,
že aj on už chodí, kráča po svete
už je čistý,
už nie chorý,
už nie v starej maske,
ktorá chcela jeho obete


Včerajšie túžobné návraty
Všetko, čo sa tu práve stane
to vysloviť nie je iba tak,
padajú ťažké závory
a ponad ne letí tichý vták

Prekročiť brány včerajška
to z nevedomosti o čase
úľavná chvíľa poznania
rozdáva svoje koláče

Veslujúc brehom beztvarým
ešte stále cítiš sladkú chuť
a pokúšaš sa zabudnúť,
ako dobíjal si Slávny Rím


Snehulienka
Tak rozprávková Snehulienka,
čo viac, môžeš chcieť
aj keď, potkýna sa o polienka,
ktoré hádže do cesty jej svet

Zaspieva kvietkom uspávanku
na dobrú noc, i slnko ide spať
nebo obráti ďalšiu stránku
a rozoseje inoväť

Z krištáľovej rosy stvorené,
z rána črievičky si obuje
prechádza sa, po lúkach, lesoch
a tak strašne ťa miluje


http://www.amos.ammo.sk